Leonard Cohen - Suzanne Suzanne takes you down to her place near the river You can hear the boats go by, you can spend the night beside her And you know that she's half-crazy, but that's why you wanna be there And she feeds you tea & oranges that come all the way from China And just when you mean to tell her that you have no love to give her Then she gets you on her wavelength and she lets the river answer That you've always been her lover And you want to travel with her, and you want to travel blind And you know that she will trust you, For you've touched her perfect body with your mind And Jesus was a sailor,  when he walked upon the water And he spent a long time watching  from his lonely wooden tower And when he knew for certain only drowning men could see him  he said 'All men will be sailors then, until the sea shall free them' But he himself was broken, long before the sky would open Forsaken, almost human, he sank beneath your wisdom like a stone   And you want to travel with him,  and you want to travel blind And you think maybe you'll trust him, For he's touched your perfect body with his mind Now Suzanne takes your hand  and she leads you to the river She is wearing rags & feathers  from Salvation Army counter And the sun pours down like honey on Our Lady of the Harbour And she shows you where to look  among the garbage & the flowers There are heroes in the seaweed,  there are children in the morning They are leaning out for love,  & they will lean that way forever While Suzanne holds the mirror And you want to travel with her,  and you want to travel blind And you know you can trust her, For she's touched your perfect body with her mind

Leonard Cohen - Suzanne Suzanne Ťa vezme na jej obľúbené miesto blízko rieky, počuješ, ako okolo plávajú lode, môžeš stráviť noc vedľa nej, a vieš, že je tak trochu bláznivá, ale to je to, prečo tam chceš byť, a podáva Ti čaj a pomaranče, ktoré prekonali celú tu cestu z Číny, a keď si jej práve chcel povedať, že pre ňu nemáš žiadnu lásku, ktorú by si jej dal, vtedy Ťa dostala na jej vlnovú dĺžku, a nechala, aby rieka za ňu odpovedala, to je to, prečo budeš navždy jej milovaný, a chceš s ňou cestovať, a chceš cestovať slepý, a vieš, že Ti bude dôverovať, pretože sa dotýkaš jej dokonalého tela svojou mysľou...   A Ježiš bol námorníkom, keď sa prechádzal nad hladinou, a strávil dlhý čas sledovaním, z jeho opustenej drevenej veže, a keď už vedel naisto, že len utopení ho môžu vidieť, povedal: “Všetci ľudia potom budú námorníci, kým ich more neoslobodí.” Ale on sám bol zlomený, dlho predtým, ako sa obloha mohla otvoriť, opustený, takmer ako ľudská bytosť, klesol pod tvoju múdrosť ako kameň, a chceš s ním cestovať, a chceš cestovať slepý, a myslíš si, že možno mu budeš dôverovať, pretože sa dotýka Tvojho dokonalého tela svojou mysľou... Teraz Ťa Suzanne berie za ruku, a vedie Ťa ku rieke, na sebe má oblečené kúsky látok a perie, zo skladov Armády spásy, a Slnko steká dolu ako med, na našu dámu prístavu, a ukazuje Ti, kde hľadať, medzi odpadom a kvetmi, sú hrdinovia v chaluhách, sú deti v brieždení, naťahujú sa za láskou, a budú sa naťahovať tým spôsobom už navždy, kým Zuzanka drží zrkadlo, a chceš s ňou cestovať, a chceš cestovať slepý, a vieš, že jej môžeš dôverovať, pretože sa dotýka Tvojho dokonalého tela svojou mysľou...